Čašníci sa neusmievajú, čašníkom sa smejú

Autor: Ján Dulovič | 16.4.2015 o 9:40 | Karma článku: 4,54 | Prečítané:  476x

Pochodil som skoro celý svet a veľa pohostinských prevádzok. V každej som sa stretol s rôznym personálom. Ale iba na Slovensku sú čašníci a čašníčky poväčšine mrzutí a neúslužní. Potom sa čudujú, že im zákazník nechce dávať prepitné.

Pracoval som ako čašník vo viacerých hoteloch a reštauráciách v Európe. Práca to bola síce náročná, no stále sme sa k nej stavali svedomito. Hosť bol pre nás, ako sa hovorí „boh do domu“, za čo nás patrične vedel oceniť prepitným navyše.

S takýmito a podobnými článkami sa človek zvykne stretnúť na internete. Slovenskí čašníci, lepšie povedané, čašníci pracujúci na Slovensku, sú veľmizatrpknutí a neúslužní. Potom nech sa nečudujú, že nie sú patrične odmenení, či už platovo, alebo prepitným od zákazníkov.

Blbosť! Aj keď  tento prezentovaný obraz čašníctva na Slovensku do istej miery zodpovedá skutočnosti, bolo by hádam lepšie, namiesto kritizovania „najnižších“ pracovníkov v pohostinstve, hľadať dôvod, prečo je to tak.

Väčšina hotelových a zároveň reštauračných zariadení na Slovensku bolo postavených ešte za éry komunizmu. Tesne po prevrate sa tieto dostali do rúk novodobým podnikateľom, ktorí poväčšine nemali o hotelierstve ani „šajnu“. Ich postoj k zamestnancom sa odrážal na túžbe čím skôr zbohatnúť. To malo za následok prispôsobenie ich platových náležitostí.

A čo vie zamestnanca viac naštvať, ako aj nízky plat, ktorý nezodpovedá jeho základným potrebám? Z toho pramení nechuť a negatívny prístup k svojim povinnostiam a na konci tohto reťazca stojí zákazník. Zákazník, ktorý márne očakáva od čašníka úsmev a pozitívny postoj.

Spomínaný podnikateľský trend, ktorý začal v postkomunistických časoch, sa postupne rozvíjal a jeho hlavná idea, maximalizácia zisku na úkor minimalizácie nákladov je jednou z hlavných požiadaviek aj pre nástupcov spomínaných pseudopodnikateľov, ktorých tvoria väčšinou ich priami potomkovia.

Tento trend a idea bohužiaľ zasiahne aj veľa začínajúcich podnikateľov, aj v pohostinstve, ktorí, po rozhodnutí sa tomu venovať, očakávajú v krátkom období nehorázne bohatstvo, vidia sa na nových autách, exotických dovolenkách a pod. To sa potom odráža na minimalizácii nákladov, čo v nemalej miere predstavuje nákup nekvalitných, lacných tovarov, ich následný predaj za „primeranú“ cenu a spomínané šetrenie na svojich zamestnancoch, ktorých počet v prevádzke v mnohých prípadoch nezodpovedá počtu klientely. Jednoducho povedané, „zvládaš obslúžiť dvadsať ľudí, prečo by si nezvládol aj tridsať a pod.“

Častokrát máme možnosť v takejto prevádzke spozorovať, ako to tam funguje. Čašníci v plnom nasadení pobehujú od stola k stolu, medzitým si utierajú pot z čela, len aby stihli obslúžiť každého.  A tento celý proces sleduje osoba, sediaca za stolom, alebo barom, popíjajúca kávičku, ktorá sem tam, prípadne častejšie tento personál svojským spôsobom usmerní prípadne kritizuje. Následne hosť po ukončení konzumácie a požiadavke o zaplatenie je čašníkom nasmerovaný k tejto osobe, ktorá je asi jediná oprávnená k účtovaniu.

Tu sa natíska otázka. Akým spôsobom táto osoba bude rozdeľovať prípadné prepitné, ak sa náhodou hosť rozhodne nejaké zanechať a v akej miere to prepitné táto osoba prizná pred podriadeným personálom?

Teda ako sa môže čašník, pri tristo eurovom plate, odchodených desiatkach kilometrov a minimálne prideleným prepitným, ešte aj usmievať a nájsť si čas so zákazníkom prehodiť aj pár slov navyše?  Tu je ešte vhodné spomenúť aj samotné správanie určitých zákazníkov, prevažne zo skupiny spomínanýchpseudopodnikateľov v rozličných sférach, ktorí sa snažia prejaviť svoje postavenie nedôstojným spôsobom na obsluhujúcom personáli, v zmysle, „sprav, čo mi vidíš na očiach, lebo som vážený občan, zákazník, „boh“, a akúkoľvek moju nespokojnosť pocítiš zo strany svojho nadriadeného.“ Česť výnimkám.  

Preto nie je problémom vidieť rozdiely v správaní čašníkov v zahraničí, kde je pravdepodobne iný prístup zamestnávateľa a správaní čašníkov na Slovensku, kde je to vo väčšine prípadov podobné ako bolo spomenuté.

Spomínaná česť výnimkám. Česť všetkým prevádzkam, ktoré svoje podnikanie nepostavili na spomínaných ideách rýchleho zbohatnutia, ale ctia si skutočné hodnoty poskytovaných služieb. Česť tým, ktorí svojich zamestnancov pokladajú za ľudí, vďaka ktorým môže ich podnikanie fungovať a vedia to náležite oceniť. Je predpoklad, že na Slovensku také prevádzky existujú. Možno tu niekto čaká odkaz na takú, no tento článok nechce byť účelový, priestor na to sa ponúka v komentároch, prípadne TU.

A v neposlednom rade, česť všetkým zákazníkom, ktorí vďaka dostatočnej empatii vedia náležite svoju obsluhu aj odmeniť formou prepitného.

Ale aj tak by sme mali byť pripravení, že na Slovensku sa na nás čašníci asi usmievať nebudú. Pretože sa im väčšina ľudí, aj kvôli spomínanému, smeje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?