Keby som bol personalista

Autor: Ján Dulovič | 5.3.2015 o 22:20 | Karma článku: 4,05 | Prečítané:  370x

Mnoho ľudí rozhodujúcich v procese výberu zamestnanca dnes stále inklinuje k jeho životopisu. Pri predstave, žeby som bol ja na mieste personalistu, priebeh zamestnaní, na ktorý sa prevažne pozerá, by pre mňa nehral veľkú rolu. 

Z môjho pohľadu je dnes bohužiaľ alebo chvalabohu doba, ktorá nedáva v mnohých prípadoch jedincovi veľmi na výber. Rôzne  životné okolnosti ho privedú k takým zamestnaniam, v ktorých sa možno nebude vedieť nájsť, nebudú mu prinášať naplnenie a pod., no musí v nich kvôli iným životným potrebám zotrvať.

Napríklad, mladý človek doštuduje. V tomto veku možno ešte stále nemá ucelený pohľad na spoločnosť a hlavne na svoju budúcnosť. Doštuduje školu, ktorú možno ani študovať nechcel,  alebo aj chcel, no postupne zistil, že to nie je to, čomu by sa chcel venovať. Následne si hľadá zamestnanie. Potrebuje príjem, tak veľmi nešpekuluje. Prichádzajú vzťahy, rodina, úvery a dostáva sa do bludného kruhu, kde už rieši iné veci.

Stále si uvedomuje, že práca ho nenapĺňa. Možno to chce riešiť, no časom je tiež opatrnejší a nevrhá sa bezhlavo po každej príležitosti. Aj v dôsledku zachovania adekvátnej životnej úrovne. Kalkuluje.

No nastáva doba, kedy ho psychika už nechce púšťať ďalej. Buď sa niečo zmení, alebo sa prekročí hranica mentálnej triezvosti a bude to tak pokračovať ďalej.  Už nebude riešiť osobnostný rozvoj, upadne do davu a splynie s ním. Do davu, ktorého potenciál na ďalší rozvoj využíva skupina tých, čo tam nezapadla a našla vlastnú cestu.

V tomto zlomovom bode začne človek uvažovať, že celý doterajší život mal okrem práce a iných potrebných povinnosti aj trochu času pre seba.  Ten sa snažil využívať na aktivity, ktoré ho bavili a v ktorých nachádzal aspoň chvíľkovú radosť. Tak prečo tieto aktivity, ak sa dajú, nepretransformovať do činnosti, ktoré prinášajú aj obživu?

Teda, ak by som bol personalistom a v životopise by charakteristika doterajších zamestnaní nekorešpondovala s charakteristikou osobných záujmov a hobby, bol by to pre mňa znak toho, že jedinca práca, ktorú vykonáva asi veľmi nebaví, teda nebude k nej pristupovať s takým entuziazmom.

Naopak, ak by korešpondovala a ja by som potreboval pracovníka, kde tieto dva aspekty korešpondujú aj s charakterom činnosti, pre ktorú hľadám človeka, nebolo by o čom. Ibaže, tu by som sa mohol vystaviť riziku, že túto činnosť už bude brať ako rutinu a prípadnému prehnanému sebavedomiu a do budúcna sa možno nedočkám žiadnej kreativity a osobnostného rozvoja.

Teda vrátil by som sa k prvému príkladu. Snažil by som sa zistiť, do akej miery sú jeho záujmy, ktoré korešpondujú s charakterom práce, pre ktorú hľadám človeka, zhodné a postačujúce pre túto činnosť. Skrátka, čo ho na tom baví, do akej miery je ochotný sa v tomto smere vzdelávať a investovať svoj čas a pod., lebo to by mohol byť potenciálny kvalitný zamestnanec, ktorý by hobby skĺbil s požadovaným výkonom.

Aspoň na určitý čas, kým by nepodtiahol rutine spomínanej pri druhom príklade. Avšak vyvarovanie sa tejto relatívnej skutočnosti by už záležalo od prístupu zamestnávateľa a jeho motivačnej politiky, pracovného prostredia a celkovej pracovnej psychohygieny. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?